Hon na Sokola za každú cenu

Podivne reagoval na vyjadrenie eštebákov hovorca Ústavu pamäti národa: „Podľa týchto tvrdení tam pracovali všetci iní ľudia, než tí, čo tam v skutočnosti pracovali.“ Hovorca teda nepriamo nazval dôstojníkov klamármi, ktorí dnes popierajú svoju minulosť. Lenže v takom prípade je logické sa pýtať, akú pravdivosť má správa následne napísaná pracovníkom ŠtB, keď on sám je obvinený z klamstva? Klamal vtedy alebo teraz? Alebo klamal aj vtedy aj teraz? Skutočne postačí na odsúdenie človeka informácia napísaná úplne nedôveryhodným členom ŠtB, o ktorom sa nevie či hovoril pravdu vtedy alebo ju hovorí dnes? Hon na Sokola sa postupne stáva groteskou, možno až trápnou fraškou, ktorá je nechutná aj tým, ktorí ju roztočili. Prieskum denníka SME sa nenamáhal vložiť do anketovej otázky ani len slovíčko „údajne“ alebo „v prípade, ak sa potvrdí...“ a vpálil to rovno: „Mal by sa podľa vás arcibiskup Sokol, ktorý spolupracoval s ŠtB, vzdať svojej funkcie?“ Keď sa presvedčivými dôkazmi potvrdí spolupráca, tak na jednoznačne položenú otázku dám jednoznačnú odpoveď! Lenže v tomto prípade denník SME nevyrukoval na čitateľov s otázkou, ale s tvrdením a nechal za dverami akúkoľvek prezumpciu neviny. Napriek tomu vysoké percento negatívnych alebo neutrálnych odpovedí ukazuje, že opýtaní nechápu tak jednoznačne celý prípad, ako ho predstavil denník. Vyjadrenia premiera našej republiky, ktorý v Líbyi dopredu nazval bulharské sestričky a palestínskeho lekára „páchateľmi“ vyvolalo právom pobúrenie. Spôsob, akým bola položená anketová otázka, sa žiaľ priblížil k podobnému chápaniu práva.