reklama

Da Vinciho kód

„Všetky umelecké diela, dokumenty a tajné obrady spomínané v tomto románe sú reálne" (str. 9). Čitateľa osloví predovšetkým slovo „reálne" a už menej si všíma slovo „román", ktoré, podľa môjho názoru, je kľúčové pre prístup k celému dielu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (36)

Román je literárny žáner epického zamerania, ktorý môže uvádzať historicky reálne osoby, miesta alebo udalosti. Zároveň však autor románu do reálných skutočností vkladá aj vlastnú fantáziu a fikciu, čo oddeľuje román od faktografickej literatúry. V prípade prvého sa jedná o beletriu, v prípade druhého o literatúru faktu. Vkladať v beletrii vlastnú fantáziu a fikciu autora sa priam očakáva, ale robiť to vo faktografickej literatúre je ťažkým previnením. Prvé a podstatné nedorozumenie preto spočíva v snahe postaviť dej a udalosti opísané v románe na rovnakú úroveň ako ich používa faktografická literatúra. Da Vinciho kód je román, nie literatúra faktu. Dan Brown šikovne premiešal reálne prvky s fikciou, hypotézy s faktami, historické miesta, osoby a udalosti s vlastnou fantáziou, až človek niekedy prestáva rozlišovať, čo je historický fakt a čo už Brownova literárna konštrukcia. Z uvedeného dôvodu nie je ani celkom možné argumentovať faktografickými údajmi tam, keď človek stojí zoči-voči beletrii románového typu. Ide o dve roviny, ktoré nie sú a nemôžu byť súbežné, lebo patria do odlišného literárneho žánru.V nasledujúcich riadkoch predstavím len niektoré námietky:V 54. kapitole (str. 238) je opísaná návšteva dvoch hlavných hrdinov románu -Roberta Langdona a Sophie Neveuovej v rezidencii sira Leigha Teabinga na jeho zámku Vilette neďaleko Paríža. Leigh Teabing prináša niekoľko tvrdení, ktoré sú rozporuplné až nepravdivé.Na obraze Posledná večera od Leonarda da Vinci je, podľa uvedeného románu, vymaľovaná žena – Mária Magdaléna (str. 256). Ale to by znamenalo, že Leonardo zabudol na niektorého apoštola. Na obraze je 13 postáv. Apoštolov bolo 12 + Ježiš Kristus. Autor románu akosi prehliada, že „vyhodil" z obrazu jedného z apoštolov.Na str. 258 sa píše: „Židovské obyčaje zavrhovali celibát a povinnosťou každého židovského otca bolo nájsť svojmu synovi vhodnú nevestu." Je pravdivé tvrdenie, že v židovskom prostredí bolo bežným zvykom založiť si rodinu. Ale neplatí to v absolútnom zmysle. Celibát nie je kresťanským „výmyslom." Už v židovstve sa stretávame s osobami, ktoré žili v dobrovoľnom celibáte. Starý zákon pozná sľub nazirátu, ku ktorému sa niektoré osoby zaviazali. Ale ešte dôležitejším je svedectvo židovských autorov Jozefa Flávia (žil v rokoch 30-100 po Kr.) a Filóna Alexandrijského (žil približne v rokoch 2é pred Kr. – 50 po Kr.), ktorí spomínajú Esénov. Išlo o náboženskú skupinu, ktorá žili v období od 2. stor pred Kr. - 1-stor. po Kr. neďaleko Mŕtveho mora v osade Kumrán. Žila v bezženstve komunitným spôsobom života. Teda uprostred židovského národa v období 1.stor. po Kr. poznáme aj bezženstvo. Postaviť na zvyku, ktorý nemá absolútnu platnosť v samotnom židovskom prostredí, tvrdenie, že Ježiš Kristus bol ženatý a mal deti, nie je vôbec korektné. Leigh Teabing hovorí, že Mária Magdaléna bola Ježišovou manželkou a opiera sa o gnostické evanjeliá - Filipove evanjeliom a Máriino evanjelium (str 258-260). Tvrdí, že boli nájdené v Nag Hammádí a pri Mŕtvom mori. V Kumráne pri Mŕtvom mori neboli do dnešných dní nájdené žiadne kresťanské spisy. Filipove a Máriino evanjelium totiž patria medzi kresťanské spisy. V lokalite Nag Hamádi boli skutočne nájdené kresťanské spisy napísané v koptskom jazyku, aj uvedené evanjeliá. Všetky sa však datujú do 4. storočia po Kr. Dan Brown šikovne premiešal údaje o zvitkoch Mŕtveho mora datované do 2 stor. pred Kr. až 1. stor. po Kr., medzi ktorými sa však nenašiel žiadny kresťanský spis, s kresťanskými rukopismi nájdenými však o 4 storočia neskôr!Je nepravdivé tvrdenie, že až po roku 325 po Kr. na Nicejskom koncile sa odhlasovalo, že Ježiš je Božím synom a „dovtedy ho jeho nasledovníci pokladali za smrteľného proroka…" (str. 246). Nie je ani možné na krátkom priestore uviesť dlhý zoznam cirkevných učiteľov 2-3. storočia, ktorí vo svojich dielach jednoznačne zastávajú božský pôvod Ježiša Krista. Súhlasím, že je na každom človeku, či prijíma Ježiša ako Božieho syna alebo len historickú postavu. Ale tvrdenie, že Ježišovi nasledovníci ho pokladali za smrteľného proroka nie je pravdivé, ako dokazujú ranokresťanské spisy 2. a 3. storočia. V opise jednotlivých námietok by sa dalo pokračovať. Vo vzťahu k hodnoteniu knihy „Da Vinciho kód" je najdôležitejším konštatovanie, že patrí medzi beletrickú literatúru. Ide o konšpiračný, pre niektorých provokačný román, ale stále iba román. A podľa toho sa k nemu dá aj pristupovať. (Citácie a čísla strán sú uvedené podľa slovenského prekladu, vydavateľstvo SLOVART, Bratislava 2004)

František Trstenský

František Trstenský

Bloger 
  • Počet článkov:  115
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Učím a učím sa. Zoznam autorových rubrík:  Domáce dianieZahraničieZaujimavosti

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu