Jeruzalemský zápisník XI (Model jeruzalemského chrámu)

Autor: František Trstenský | 15.9.2008 o 8:35 | Karma článku: 10,68 | Prečítané:  10086x

Kto chce navštíviť Izraelské múzeum v Jeruzaleme v tomto období, bude sklamaný. Prebieha totiž jeho rozsiahla prestavba. Znovuotvorenie múzea je naplánované až na máj 2010 pri príležitosti 45 rokov od jeho otvorenia. Projekt počíta so sumou 80 miliónov dolárov. Predsa však v areáli múzea je prístupná návšteva tzv. Svätyne knihy a modelu Jeruzalema ako vyzeral za čias Ježiša Krista. Práve tejto druhej atrakcii venujem nasledujúce fotografie.  

fotka1.JPG

 

Hlavným zdrojom informácií o tom, ako vyzeral Jeruzalem v čase 1. stor. po Kr. máme predovšetkým od židovského historika Jozefa Flávia. Ten vo svojom diele Židovská vojna veľmi podrobne opisuje vtedajšie mesto. Srdcom mesta bol chrám s rozsiahlym chrámovým nádvorím.   Prvý chrám dal postaviť kráľ Šalamún v 10. stor. Po jeho zničení babylonskými vojskami bol opäť postavený a posvätený v roku 515 pred Kr. Za vlády Herodesa Veľkého (37-4 pred Kr.) bolo predovšetkým chrámové nádvorie podstatne rozšírené. Práve toto obdobie zachytáva model Jeruzalema. Chrám a mesto zničili Rimania v roku 70 po Kr.  

fotka2.JPG

Bývalú veľkosť chrámu je možné vnímať ešte aj dnes, keďže na jeho mieste stoja mešity - Dom skaly a Al-Aksa.   Odborníci predpokladajú, že chrámové nádvorie malo veľké rozmery približne 420 x 380 metrov.

fotka3.JPG 

 Samotný chrám mal niekoľko nádvorí. To najväčšie bolo nádvorie pohanov. Potom menšie vnútorné nádvorie bolo pre  Židov, kam žiadna osoba nežidovského pôvodu po trestom smrti nemohla vstúpiť. Ešte aj toto vnútorné nádvorie sa delilo na časť, kam mohli vstúpiť iba muži a potom už len kňazi.   

fotka4.JPG 

Srdcom celého komplexu bola Svätyňa. Skladala sa z troch častí: Predsieň, Svätyňa a Svätyňa svätých. V Svätyni sa nachádzali oltáre predkladaných chlebov, sedemramenný svietnik a kadidlový oltár. Svätyňa svätých bola za čias Ježiša Krista prázdna! Totiž po zničení chrámu babylonskými vojskami zmizla aj Archa zmluvy, ktorá obsahovala kamenné tabule Desatora. Archu údajne ukryl pred zničením prorok Jeremiáš, ale je viac pravdepodobné, že zhorela pri plienení Babylončanov.  Do Svätyne svätých mohol vstúpiť iba veľkňaz a aj to len raz do roka na Deň zmierenia – Yom kippur.    

fotka5.JPG 

Na severozápadnej strane sa nachádzala pevnosť Antónia. Dal ju postaviť Herodes Veľký a pomenoval po Markovi Antóniovi. To bolo ešte v čase, keď bol jeho spojencom. Herodes, keď videl, že Antóniova pozícia slabne, šikovne preskočil k Oktaviánovi, z ktorého sa  roku 29 pred Kr. stal prvý rímsky cisár Oktaviánus Augustus. Neskôr pevnosť využívali rímski prokurátori a teda aj Poncius Pilát, ktorý pravdepodobne na tomto mieste poslal Ježiša na smrť.  

 fotka6.JPG 

Model zachytáva aj tri múry mesta Jeruzalem, ktoré sa rozširovali postupne, ako sa rozrastalo mesto. Ten tretí - posledný múr nemal dlhé trvanie. Bol dokončený krátko pred židovskou vzburou v roku 66 po Kr.

fotka7.JPG

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.


Už ste čítali?